Rimavské Brezovo, ev. a. v. kostol

Pôvodne ranogotický kostol v Rimavskom Brezove bol pred reformáciou zasvätený Narodeniu Panny Márie. Dnes evanjelický kostol je jednoloďovou stavbou s presbytériom z 1. polovice 14. storočia. Najväčšou prestavbou prešiel v roku 1893 vzhľadom na rastúci počet obyvateľov ako dôsledok v obci postavených železiarní.

Unikátne nástenné maľby z 2. polovice 14. storočia v pôvodnej gotickej časti kostola sú pravdepodobne prácou umelcov z dielne Majstra ochtinského presbytéria.

Hodnotným objavom archeologických výskumov je aj pôvodná približne 700-ročná dlažba v presbytériu kostola.

Upriamte vašu pozornosť na tieto nástenné maľby

Krčmárka z pekla

Zaujímavú fresku, vľavo od oltára, ktorá je súčasťou najstaršej maliarskej vrstvy (súvisiacej s konsekráciou (posvätením) kostola na začiatku 14. storočia), odkryl reštaurátor Miroslav Janšto až v roku 2016.

Nezvyčajný námet – žena, ktorá prelieva nádoby a napádajú ju démoni či príšery – sa vyskytuje na Slovensku už len v kostole v Liptovských Sliačoch. Rovnako neobvyklé sú i ďalšie detaily: démon naľavo pravdepodobne vypúšťa do suda výkaly a démoni v pozadí trýznia nahé ľudské postavy. Čo robia postavy vpravo dole nie je možné kvôli poškodeniu rozpoznať.

Podľa literárnych zdrojov sa freska vysvetľovala ako súčasť cyklu Moralít alebo alegória obžerstva. Súčasní historici a teoretici umenia uvádzajú, že táto maľba predstavuje motív krčmárky trápenej démonmi v pekle. Východiskom teórie je zmena ikonografie v zobrazeniach Posledného súdu od začiatku 14. storočia, odkedy sa namiesto všeobecného typu heretika (kacíra), násilníka alebo cudzoložnice objavujú v pekle postavy podvádzajúcich remeselníkov a krčmárky. Negatívne vykreslenie krčmárky je zrejme jedným z prejavov mizogýnneho (nenávistného voči ženám) charakteru stredoveku a založené na dobových predstavách, že žena podlieha hriechu skôr. Nadmerné pitie sa zvyklo spájať s obžerstvom, ktorého produktom sú výkaly, od toho sa pravdepodobne odvíja zobrazenie démona na sude.

Madona s dieťaťom na freske v lodi

Freska sa nachádza na južnej stene lode kostola, ktorá bola pri prestavbe z veľkej časti zničená. Predstavuje zobrazenie Svätej Anny ako madony s dieťaťom v náručí, ku ktorej prichádzajú ženy s darmi v košíkoch a nesú jej aj holúbätá na prípravu tradičnej polievky pre rodičku. S veľkou pravdepodobnosťou je toto zvečnenie na území Slovenska úplne ojedinelé a súvisí so silne zakotvenou mariánskou úctou na slovenskom vidieku.

Žehnajúci Kristus na klenbe presbytéria/Kristus v sláve

Nástenná maľba z 2. polovice 14. storočia predstavuje najvýraznejší prvok východnej časti klenby presbytéria kostola. Dielo pravdepodobne žiaka Majstra ochtinského presbytéria predstavuje postavu žehnajúceho Krista v žiariacom kruhu so Slnkom a Mesiacom. Okrídlený lev a orol so zlatými krídlami po stranách symbolizujú evanjelistov Marka a Jána, oproti nim anjel a okrídlený býk zase evanjelistu Matúša a Lukáša.