Prečo získali kostoly značku Európske dedičstvo?

Pretože na území Gemera a Malohontu dochádzalo k stretávaniu rôznych kultúr, k výmene poznatkov ako v oblasti technológií, tak kultúry a umenia. Naše územie sa vďaka baníctvu stalo v stredoveku domovom rôznych národov, ktoré sa vzájomne rešpektovali a obohacovali.

Nebývalý rozvoj banskej ťažby nastal už v 13. storočí, kedy kráľ Belo IV. osídľoval banské oblasti Uhorska cudzími „hosťami“ väčšinou nemeckej národnosti (saskí šoltýsi zo Spiša, Bavori, Tirolčania a Rakúšania). Títo noví usadlíci priniesli so sebou vyspelejšie poznatky a metódy výroby kovov, ktoré si domáce obyvateľstvo rýchlo osvojilo. Výsledkom neustálej imigrácie prisťahovalcov bol vznik svojrázneho kultúrneho fenoménu, v pestrom kolorite ktorého, okrem dominantnej domácej slovenskej a maďarskej kultúry, dodnes nachádzame silné nemecké, valašské i talianske vplyvy.

Významná banícka a neskôr aj priemyselná orientácia regiónu spolu so silným remeselno-obchodným charakterom radili Gemer medzi najvyspelejšie územia Uhorského kráľovstva. Pre tunajšie obyvateľstvo boli interaktívne styky s inými národmi a kultúrami samozrejmosťou.

Výsledkom konštruktívnej politiky kráľa Karola Róberta z Anjou a neskôr aj jeho syna Ľudovíta Veľkého bol výrazný rozvoj banských miest, ktoré získali takmer úplnú samosprávu. Bohatstvom drahých kovov dosiahlo vtedy územie Slovenska popredné miesto v Uhorsku. Produkcia železa v spišsko-gemerskom rudohorí mala už v 2. polovici 14. storočia medzinárodný význam.

Bolo len samozrejmé, že hospodárska konjunktúra Gemera, ktorý sa vďaka obchodu so železom stal akýmsi prienikom rozličných umeleckých prúdov, prispela aj k rozkvetu kultúrneho života a umenia s výrazným vplyvom talianskej kultúry, s ktorou Anjouovci udržiavali dôležité kontakty.

Živú obchodnú výmenu sprevádzal prílev umelcov dobre oboznámených s tvorbou takých centier umenia, akými boli Florencia, Siena a Benátky.

Železné srdce Uhorska

I tak sa v minulosti nazýval dnešný región Gemer a Malohont. Za Habsburskej monarchie a Rakúsko-Uhorska spracovával región väčšinu objemu železnej rudy vyťaženej v Uhorsku.

Prosperujúce baníctvo a miestni šľachtici  s výrazným vplyvom na kráľovskom dvore a s kontaktmi po celej Európe výrazne zasiahli do dejín Gemera a svojím pôsobením na kráľovskom dvore aj do dejín celého Uhorska. Okrem dosídlenia rozsiahlych území vtedajšej Gemerskej stolice a organizovania banskej ťažby prispeli k prílivu poznatkov, vedomostí, skúseností, ale aj kultúry rôznych európskych národností a etník. Na územie Gemera a Malohontu prichádzali v stredoveku nemeckí baníci, valasi, uhorskí aristokrati a zavítalo sem aj umenie z Talianska. 

Prečo umenie z Talianska?  Ako sa sem dostalo? 

Stredoveké kostoly v regióne Gemer a Malohont ukrývajú vo svojich interiéroch výnimočnú nástennú výmaľbu nevídaného rozsahu. Takéto maľby robené technikou talianskej fresky a v takomto rozsahu a kumulácii na relatívne malom území sa od alpského masívu na sever nenachádzajú nikde, len na Slovensku, v regióne Gemer a Malohont. 

Významnú rolu v tomto príbehu zohral rod Bubekovcov. Píše sa rok 1347. Uhorské vojsko pod velením kráľa Ľudovíta Veľkého smeruje na Apeninský polostrov. Cieľom je obnoviť neapolské kráľovstvo a pomstiť smrť Andreja, brata kráľa, ktorého zavraždila jeho manželka, neapolská kráľovná Joana. Výprava prebieha bez problémov, pričom mnohí uhorskí šľachtici sa prvýkrát dostávajú do západnej Európy. Kráľovské vojsko pod vedením Juraja Bubeka z Plešivca a neskôr aj Petra zo Štítnika získava významné postavenie. Po víťazstve nad neapolským vojskom a obsadení Neapola prichádza čierna smrť, mor, ktorý zasiahne mesto i dediny. Kráľ ruší výpravu a stiahne sa naspäť do Uhorska, spolu so šľachticmi. Tí najbohatší najímajú talianskych maliarov, ktorí sa rovnako ako oni uchýlia k bohatým zemepánom na Gemeri. Maliari začínajú s freskovou výzdobou kostolov v Plešivci a Štítniku.  Tie sa potom stanú vzorom aj pre ďalších majstrov, ktorí vyzdobili aj iné kostoly a vytvorili tak unikátnu zbierku umenia. 

Čo znamená „freska“, alebo z taliančiny technika „al fresco“ ?

Freska predstavuje metódu nástennej maľby, ktorá sa vykonáva do vlhkej omietky. Tento proces maľby fresiek je náročný z technického hľadiska. Minerálne pigmenty, rozomleté vo vode alebo vápennej vode, sa aplikujú priamo na čerstvú omietku na stene, aby farby mohli absorbovať do podkladu. To znamená, že maliar musí pracovať rýchlo, aby sa zabránilo vyschnutiu omietky, pretože po vyschnutí je možné vykonávať iba drobné úpravy temperou.

Vďaka tomuto jedinečnému postupu patrí freska medzi najtrvalejšie techniky nástenného maľovania. V našich kostoloch bývajú jednotlivé maľované výjavy väčšinou usporiadané do horizontálnych pásov umiestnených nad sebou, vzájomne oddelené ornamentálnymi bordúrami (okrajmi) vyhotovenými cez šablóny. Práve bordúrami prekrývali stredovekí maliari nerovnosti styku dvoch omietkových polí – jedného pomaľovaného a druhého s čerstvo nahodenou vlhkou omietkou.

Baníctvo a fresky v kostoloch Gemera a Malohontu

Farby, ktoré boli používané pri tvorbe fresiek, sú založené na minerálnych pigmentoch. Gemer, bohatý na výskyt rôznorodých rúd a farebných kovov, poskytoval maliarom širokú škálu prírodných pigmentov (rumelka, malachit, azurit) získavaných ako vedľajší produkt tunajšej banskej a hutníckej výroby. Okrem toho územie s bohatým výskytom krasových pohorí poskytovalo vždy aj dostatok kvalitného vápna na omietky a základnú farbu – bielobu.

Fresky zachránila reformácia

Tú spustil Martin Luther v roku 1517, kedy na dvere kostola vo Wittenbergu (Nemecko) pribil svojich 95 téz proti zneužívaniu odpustkov. V tom istom historickom období sa v Ochtinej objavil na scéne protestantský farár Šimon, ďalší človek so silnou vôľou, ktorý sa v duchu protestantizmu jedného dňa rozhodol, že všetky stredoveké maľby treba v kostole zamaľovať. Odteraz žiadne stvárňovanie svätcov, iba biele steny, čisté línie; nič, čo by mohlo veriaceho rušiť pri modlitbách. A tak ostali fresky skryté za bielym náterom. Čas okolo nich postupne plynul, vo svete vyčíňal mor, vojny a presýpacie hodiny zeme postupne pretočili ďalších 349 rokov.

Až potom sa udeje ďalšia historická udalosť. Nikto o gotických freskách nič netušil, až kým sa tu nezjavil v roku 1894 maďarský reštaurátor Ištván Groh. Ten spoza bielej farby zrazu na svetlo 19. storočia privádzal zabudnutý svet stredoveku na Gemeri. Senzácia. Gotické maľby sa začali objavovať aj v ďalších kostoloch. Groh sa dokonca s nadšením pustil do reštaurovania fresiek a 6 rokov (1901 -1907) pracoval na ich renovácii. Miestami veľmi nešetrnej, avšak predsa len obnovil zašlú krásu a bohatstvo tohto regiónu.

Najčastejšie výjavy na freskách

Christologický a pašiový cyklus, mariánsky cyklus, postavy cirkevných otcov, apoštolov, svätcov a mučeníkov a výjavy Posledného súdu – to sú najčastejšie témy zobrazované v gemerských kostoloch pre veriacich, z ktorých prevažná väčšina nevedela čítať ani písať. Títo ľudia sa s biblickými textami, životmi svätých a cirkevnými legendami zoznamovali cez svoju „bibliu pauperum“ (biblia chudobných) zobrazenú sugestívnymi farebnými obrazmi na stenách kostolov.

Okrem obvyklých biblických scén sa v troch z týchto kostolov (v Kraskove, v Rimavskej Bani a v Rákoši) stretávame aj s kompletným zobrazením starouhorskej legendy o sv. Ladislavovi.

Z hľadiska vývinu nástenného maliarstva v Gemeri osobitne zaujímavou je románska rotunda v Šiveticiach, kde nachádzame aj staršiu vrstvu malieb z 13. storočia zobrazujúcu legendu o sv. Margite Antiochijskej, v slovenskom prostredí tému mimoriadne vzácnu.

Ako navštíviť kostoly?

Kostoly sú prístupné počas letnej sezóny v stanovených dňoch a časoch. V týchto časoch je k dispozícii aj sprievodca. Mimo letnej sezóny je možné kostoly navštíviť po telefonickom objednaní sa vopred.